Simenn kréyol-la

Lanné-tala, pou simenn kréyol-la zélev ek pwofésè Kréyol, Mizik, Désen épi Espò désidé gloriyé manniè sé granmoun-lan té ka viv lè yo té pli jenn.

Nou koumansé  LENDI 16 OKTOB épi an ekspozision asou bagay antan lontan (objets d’antan) ki rété doubout tout simenn-lan an sal kréyol-la pou tout zélev ek pwofésè ni tan pwofité di’y.  Man Mélissa BACOUL, ki sé prézidant asosiasion « Musée mémoire d’antan » vini pòté ba nou sa i té ni ek ba nou lesplikasion asou chak sé objé-a. 

MADI 17 OKTOB, sé zélev-la montré travay-yo asou rimed bò kay-nou. Sé zélev-la mennen plant yo té ni bò kay-yo é yo fè an afich pou esplitjé sa sé plant-tala pé djéri é koumanniè moun pou sèvi épi yo.

Épi Man Ramy ALLEBE, vini bokanté épi nou asou manniè i ka fè luil ésansiel atoumo, sitwonel, kannel… Nou aprann anpil bagay !

JEDI 18 OKTOB, zélev lopsion désen (Klas CHAAP) ek zélèv lopsion mizik (Klas CHAM) épi zélev lopsion kréyol désann L’EHPAD Wobè. Nou ka rimèsié Man Elmire ARON (pwofésè désen) épi misié Ludovic PEREZ (pwofésè mizik) ki djoubaké red asou sa pou liannaj-tala té fet.

Bel mizik tradisionel tonbé épi tanbou, toutoun-banbou, kòn lanbi.

Zélèv ki ka fè désen mété yo ansanm épi sé granmoun-lan pou fè an bel gran tablo.

Zélev lopsion kréyol entéwojé sé granmoun-lan asou manniè lavi-yo té yé lè yo té pli jenn. E manniè yo ka viv liannaj-la épi kolej-la.

VANDRÈDI 19 OKTOB, épi pwofésè ispò-a, Man Betty SEJEAN, nou chwézi bout simenn-lan asou an liannaj ant Oktob Woz épi jé antan lontan.